Infračervené žiarenie bolo objavené v roku 1800 a trvalo ešte viac ako sto rokov dokedy sa infračervené žiarenie začalo využívať v kamerových systémoch. Písal sa rok 1929, kedy bola vytvorená prvá termokamery, ktorá je považovaná za predchodcu súčasných moderných termokamier. Za tento čas prešli termokamery dlhú cestu, počas ktorej sa vyvinuli až do dnešnej podoby. Prvé termokamery slúžili predovšetkým pre vojenské účely. Používali sa na ochranu, hraníc, strážili vojenské objekty alebo ich využívali lietadlá a helikoptéry na prieskum terénu. Koncom 90. rokov 20. storočia prišiel dopyt po termokamerách aj z civilného sektoru. Vďaka zvýšeniu dopytu z verejného sektoru došlo k postupnému znižovaniu cien. Termokamery sa stali dostupnejšími a začali sa využívať na ochranu verejných a súkromných objektov.
Nie všetko svetlo je pre ľudské oko viditeľné. Jednou zo zložiek elektromagnetického žiarenia je aj infračervené žiarenie, ktoré nie je okom viditeľné.. Každá osoba, zviera alebo predmet má určitú teplotu, ktorá je do okolia vysielaná vo forme infračerveného žiarenia. Termokamery sú schopné zaznamenať infračervené žiarenie a preformátovať ho do záznamu viditeľného pre ľudské oko. Sú vybavené špeciálnym objektívom, ktorý dokáže snímať infračervené žiarenie a prenáša ho na čip. Čip premieňa infračervené žiarenie na elektronické signály, ktoré sú v ďalšom kroku premieňané na videozáznam. Videozáznam z termokamier má takzvané dúhové zobrazenie. Dúhové zobrazenie znamená, že farebné zobrazenie objektu je závislé od jeho teploty. Objekty s vyššou teplotou mávajú spravidla odtiene žltej, oranžovej, červenej alebo bielej farby a chladnejšie predmety sú zobrazené odtieňmi zelenej, fialovej, modrej a čiernej farby. Farebné spektrum sa môže mierne líšiť v závislosti od výrobcu a nastavenia.
Pretože termálne kamery používajú na snímanie infračervené žiarenie namiesto klasického viditeľného svetla sú schopné bez problémov fungovať aj v úplnej tme. Túto funkciu oceníme predovšetkým pri ochrane majetku počas nočných hodín a v iných nepriaznivých svetelných podmienkach.
Ďalšou nesmiernou výhodou termokamier je monitorovanie chráneného priestoru pri prudkom svetle, kedy by mal objektív bežnej kamery problémy so svetelnými odleskami a odrazmi. Termokamery sú schopné zaznamenávať obraz aj počas nepriaznivých prírodných podmienok ako sú hmly, smog, silný dážď či sneženie.
Avšak ani táto technológia nie je dokonalá a má svoje muchy. Napríklad na dlhé vzdialenosti môže silný dážď alebo sneženie skresľovať infračervené žiarenie snímaného predmetu. Oproti klasickým kamerám nie sú schopné zaznamenávať osoby, zvieratá či iné predmety nachádzajúce sa za sklom. Zaznamenávajú teplotu skla namiesto teploty objektov nachádzajúcich sa za ním. Teoreticky by mohlo dôjsť k problému, ak by mal objekt úplne totožnú teplotu so svojim okolím. V takomto prípade by nastala situácia, že by kamera nedokázala zachytiť prítomnosť objektu, pretože farebné vyznačenie by bolo rovnaké a nevedeli by sme rozpoznať snímaný predmet od jeho okolia. Ubezpečujeme vás, že sa nemusíte ničoho obávať, pretože takúto situáciu je v skutočnosti takmer nemožné dosiahnuť.
Niekto môže namietať, že medzi nevýhody patrí aj fakt, že termokamery vytvárajú videozáznam len v dúhovom zobrazení, na ktorom v podstate nie je možné rozpoznať žiadne detaily. Áno, ide o fakt, s ktorým musíme počítať už pri výbere a kúpe termokamier. Avšak kvôli detailom sa tento typ kamier nekupuje. V praxi sa pre vytvorenie čo najlepšej ochrany používa kombinácia štandardnej kamery a termokamery. Vývoj technológií už tak postúpil, že na trhu nájdeme aj kamery s označením duálne alebo hybridné. Tieto pomenovania označujú, že sa v jednom tele kamery nachádzajú 2 typy objektívov, štandardný objektív a termo objektív. Nesmiernou výhodou tohto typu kamery je, že sú schopné v rovnakom čase vytvárať oba typy záznamov.
Termokamery majú všestranné využitie. Ich uplatnenie nájdeme napríklad aj v medicíne a v rôznych priemyselných oblastiach, verejných službách, rafinériách, letiskách, výrobných závodoch a podobne
